Paráda!!! Pomyslel som si, keď mi Mišo zavolal, že bude mať na zajtra k dispozícii svojho Forda.

Aj napriek tomu, že sme zvolili miesto nástupu časovo aj vzdialenostne najbližšie k BB /hotel Hutník pri Párnici/, do ,,boja,, vyrážame až o 10:15. Nasledujeme žltú značku a tá nám zakrátko ,,ukáže,, to, čo mapa hovorila už včera. Najprv stúpame pozvoľna širokou zvážnicou, zakrátko však značka odbočí hlbšie do lesa, kde začína tuhé stúpanie. Bojujeme ako sa dá a o približne 1 1/2hod dosahujeme sedielko ako stvorené na oddych. Prvýkrát sa nám otvára aj pohľad na hrebeň Malej Fatry. Naše ďalšie kroky vedú po modrej a aj naďalej po strmom teréne až dosiahneme Osnicu. /1363mnm/ Tu sa nám v celej svojej kráse ukazuje aj cieľ nášho výstupu. Pokračujeme už miernym terénom po hrebeni a klesáme na sedlo Medziholie. /1185mnm/ Náš cieľ je podľa značky vzdialený ešte 1 1/4hod, ale prebehlo len 33min a my s vyplazenými jazyčiskami dosahujeme vrchol Veľkého Rozsutca. /1610mnm/ Hore je prakticky bezvetrie. Sušíme sa, napájame sa a fotografujeme. Výhľady sú fajné: hlavný hrebeň Malej Fatry, Nízke Tatry, Choč a Roháče. Pod nami lákali samovrahov strmé skalné steny Rozsutca na posledný skok. Nikto neskočil a tak sme sa aj my pobrali kadeľahšie, lebo na nás ešte čakala dlhá cesta k autu. Ešte v masíve Rozsutca hneď vedľa chodníka sme ospalej vretenici /figuruje aj na fotke/ zaželali palicou pekný ďeň. Zdolávame celú trasu opačným smerom a k autu sme došli 17:30 v značne povznesenej nálade. /aj bez požitia alkoholu/ Nasleduje pozvolný presun do BB samozrejme cez Liptovskú Osadu, kde sa v miestnom pohostinstve /pri ceste/ človek vždy niečo nové a zaujímavé dozvie. /tentokrát sme sa dozvedeli, že rezané pivo je keď do piva nalejeme 1dcl borovičky/